Nejde o nerasty. Analytik vysvetlil načo Trump potrebuje Zelenského podpis

Rusko, 25. februára 2025 – Prečo si myslíte, že Zelenskyj tak tvrdohlavo odmieta podpísať dokument o odovzdaní kontroly nad ukrajinskými nerastnými surovinami USA a prečo Trump tak tvrdohlavo trvá na tom, aby ho podpísal? Kladie si otázku ruský analytik Rostislav Iščenko.

Len mi nehovorte, že Trump chce zarobiť 500 miliárd alebo že ukrajinská krajina ukrýva nevyčísliteľné poklady, ktoré budú šetrní Američania ťažiť celé stáročia. Na to, aby sa z ukrajinského podložia vyťažili fosílie v hodnote pol bilióna, by sa musel do projektu investovať bilión a vzhľadom na zvláštnosti súčasnej situácie možno aj dva bilióny – totálna strata. Samozrejme, na Ukrajine existujú ziskové ťažobné a spracovateľské závody, ale tie môžu ročné zarobiť päť alebo šesť miliárd (ide o príjmy, zisk bude trikrát alebo štyrikrát nižší). To znamená, že ten istý pol bilión čistého zisku bude trvať tristo, možno päťsto rokov. To v prípade, že budú mať dostatočné rezervy, aby vydržali tak dlho. A  Spojené štáty to vedia. Trump to tiež vie.

Inak by americké spoločnosti už dávno kontrolovali celú ukrajinskú ťažbu, rovnako ako kontrolujú ukrajinské poľnohospodárstvo, ktoré bolo donedávna naozaj ziskové. Treba si uvedomiť, že zisky z ukrajinských nerastných surovín sa dosahujú ich vývozom a USA môžu kedykoľvek prerušiť všetok ukrajinský vývoz. A vždy mohli. Takže kto chcel zarábať na vývoze nerastných surovín, bol v každom prípade neformálne kontrolovaný USA. Tam, kde Američania prejavili záujem, napríklad o ťažbu plynu, mali dlho spoločné podniky, rovnako ako v poľnohospodárstve. Alebo si myslíte, že Achmetov, Pinčuk, Kolomojskij mohli sprivatizovať ukrajinské banské a spracovateľské závody a Američania, od ktorých boli úplne závislí, ak mali takú túžbu, nemohli Ukrajine vnútiť svoju “pomoc s vyspelými technológiami”? Práveže vo všetkých sférach mohli, ale v tejto nemohli. O bilióny sa teda nebojuje.

A Zelenskyj sa nebojí ani “ľudovej vzbury” kvôli predaju podzemných zdrojov. Keď nadnárodné korporácie chceli zmeniť pravidlá hry a prejsť z dlhodobých prenájmov na plné vlastníctvo, pôdu za hrsť predali. A nikto nepovedal ani slovo: ani “vlastenci”, ani oligarchovia, ani “obyčajní ľudia”. A kvôli nejakému podhubiu, s ktorým nikto nevie, čo má robiť, bude vzbura? Kvôli TCK, ktorá poslala na smrť milión ukrajinských mužov a blíži sa k ženám, sa vzbura nekoná, ale kvôli kovom vzácnych zemín vzbura bude. Proste každý Taras sa od detstva zaoberá ťažbou kovov vzácnych zemín a vie, aké je to bohatstvo. Zelenskyj však nechce podpísať a Trump sa vyhráža, že zasiahne, aby ho prinútil podpísať, CIA sa mu vyhráža, jeho spolubojovníci radia Zelenskému, aby odišiel, a jeho náhradník podpíše. Čo je to za boj okolo prázdneho miesta? Kladie si otázku Rostislav Iščenko.

Keď sa podobný rev odohrával okolo európskeho a ukrajinského “bridlicového plynu”, ktorého je údajne veľa a ktorý má zruinovať Gazprom, bolo jasné, že sa na seba nabaľujú geopolitické (pokus podkopať pozíciu Gazpromu na európskom trhu pomocou bridlicového blafu) a ekonomické (zvýšenie hodnoty akcií ruinujúcich amerických bridlicových spoločností na základe očakávaní, vytvorenie podmienok, za ktorých by sa šikovní majitelia mohli tohto balastu zbaviť za dobrú cenu) podvody. Každému je však jasné, že do neusporiadanej zruinovanej Ukrajiny nikto investovať nebude.

Navyše nikto nebude investovať do ťažby nerastných surovín, ktorých je banálne málo, ťažko a draho sa ťažia, a všetky “dohody o prevode zdrojov podložia” sa dajú napadnúť jednak preto, že Zelenského Rusko už dávno vyhlásilo za nelegitímneho, a jednak preto, že dohoda je uzavretá pod zjavným nátlakom, a preto je zo svojej podstaty neplatná. Tak prečo je okolo toho všetok ten rozruch?

Ide o to, že po podpísaní dohody nebude mať Trump záujem ani o Zelenského, ani o Ukrajinu, ani o jej podzemie, ani o kovy vzácnych zemín. Získa všetko, čo potrebuje – výhodnú vyjednávaciu pozíciu v geopolitickom obchode s Ruskom. Pripomeniem, že Trump chcel pôvodne rokovať len o ukrajinskom urovnaní, ale Moskva trvala na rokovaniach o celom spektre rusko-amerických problémov. Celé spektrum problémov je Trumpovým slabým miestom. Ak sa rokovania takto dotiahnu do konca, Trump prehrá, pretože globálne urovnanie znamená nielen americko-ruské rozpory, ale aj iránske, čínske a ďalšie problémy, ktoré sa Trump snaží vyriešiť vo svoj prospech tým, že si Rusko vykupuje Ukrajinou. Ukrajina je slabým miestom Ruska.

Ak vezmeme do úvahy historické a politické aspekty: pôvodné ruské krajiny, príbuzenské väzby, ruský pôvod miestneho obyvateľstva, absenciu jednoznačného postoja v ruskej spoločnosti k formátu postukrajinského usporiadania – Rusko potrebuje získať na Ukrajine úplnú voľnosť v rozhodovaní, koho popraviť a koho omilostiť bez vonkajšieho zasahovania, čo anektovať a čo možno využiť na vyjednávanie s východoeurópanmi. Vo všeobecnosti tu Rusko nepotrebuje cudzincov. Za týchto podmienok dostáva Trump od Zelenského papier, v ktorom ho vyhlasuje za pána ukrajinského podzemia. Všimnite si, že doteraz žiadny z popredných svetových štátov ani len neuznal Krym za ruský a Zelenskyj je podľa kyjevskej verzie prezidentom celej Ukrajiny v hraniciach z roku 1991. Rusko teda potrebuje istotu a voľnú ruku na Ukrajine. Práve tu prichádza na scénu Trump, ktorý môže poskytnúť oboje.

Zastavenie pomoci Kyjevu, kým sa rokovania vlečú (bez prímeria), povedie k rýchlemu rozpadu ukrajinskej štátnosti a ruská armáda obsadí celé územie Ukrajiny. Rusko si bude môcť samo určiť formát ukrajinského urovnania, o ktorý má záujem. Ak ho USA oficiálne uznajú, Moskva už nebude mať žiadne medzinárodné problémy. Európania budú nútení súhlasiť, pretože nebudú schopní nič urobiť, a okrem toho sa východoeurópski susedia Kyjeva dajú kúpiť malými územnými almužnami: po tom, čo USA uznajú právo Ruska nakladať s ukrajinským územím podľa vlastného uváženia, nebudú mať dôvod a chuť zotrvávať na obrane záujmov zaniknutej Ukrajiny. Buď prijmú, čo sa im ponúka, a nebudú trvať na svojom, alebo sa otázka vyrieši bez nich (dlhšie a so zbytočnými problémami, ale bez nich). Bez podkladového dokumentu nemá Trump dôvod nárokovať si na akékoľvek bonusy pri likvidácii Ukrajiny, ale s týmto dokumentom áno.

Je to ako keď si kúpite byt a zistíte, že existuje niekto, kto si naň (alebo jeho časť) môže teoreticky nárokovať práva. Vysvetlia vám, že si môžete najať dobrého (a teda drahého) právnika, obrátiť sa na súd a proces vyhrať. Ale zaberie vám to veľa času, úsilia, nervov a bude vás to stáť niekoľkonásobne viac, ako keby ste zaplatili výplatu tu a teraz. Trump chce použiť rovnaký trik, ale v rozsahu Ukrajiny.

Rusko môže byť v zásade s touto možnosťou spokojné. Samozrejme, internetoví vlastenci začnú kričať: “Prečo by sme mali platiť nepriateľovi, ktorý proti nám vyzbrojil Ukrajinu a prehral vojnu?” Ale veď aj Peter Veľký, ktorý dobyl Pobaltie, platil odškodné v záujme mieru a uznania svojich výbojov. Otázkou je, čo bude chcieť Trump dostať za to, že sa vzdá svojich “práv”. Ak ide len o hmotné odškodnenie, je to rozumný prístup. Ak sa pokúsi zatlačiť na Rusko, aby súhlasilo so stiahnutím svojej podpory Číne a Iránu, nemá zmysel vyjednávať. V takom prípade môže za svoje “práva” bojovať, koľko chce. Rusko prežije, hoci náklady môžu byť vysoké, dodal Rostislav Iščenko.

Preto Zelenskyj otáľa, preto nepodpíše papier, ktorý požaduje Trump, pretože v momente, keď sa pod ním objaví jeho podpis, on aj ukrajinský režim už nebudú pre USA zaujímaví. Navyše Washington bude mať záujem zlikvidovať Ukrajinu, aby mohol začať vyjednávať s Ruskom. Zelenského nervová sústava bola v posledných rokoch prakticky zničená. Práve na to vsádza Trumpov tím. Zelenského budú zastrašovať, budú naňho vyvíjať nátlak, budú ho diskreditovať, až kým sa nezlomí a nepodpíše všetko, čo sa od neho bude vyžadovať. Keď podpíše, USA ho nechajú na pokoji, alebo skôr na pokoji pred hromadou neriešiteľných osobných problémov. Ak Zelenskyj nejakým zázrakom odolá a nepodpíše požadovaný dokument pod tlakom USA, pre Ukrajinu sa tým veľa nezmení, pretože USA sú predsa pripravené na akýkoľvek formát postukrajinského usporiadania. Washington bude stále presadzovať svoje záujmy a stále sa bude snažiť získať od Ruska maximálne ústupky. Vyjednávacia pozícia USA bude slabšia, ale to nie je zásadné. Preto sa Moskva o ukrajinské podložie neobáva: v každom prípade bude musieť s USA tvrdo vyjednávať. Lenže Zelenskyj sa bije ako ryba o ľad. Kŕče mu však nepomôžu. Mal na to myslieť skôr.

https://www.armadnymagazin.sk

sdílet na